Keď je telo zabalené v klbku neviditeľnej úzkosti, len zriedka si všimneme, ako sa nám dýchanie stáva prerušovaným, hrudník sa stiahne a žalúdok sa stiahne dovnútra.
Položte si jednu dlaň na hrudník, druhú na brucho. Ticho. Bez nátlaku. Len cítiť teplo pod rukami, cítiť jemné pohyby vzduchu. A v priebehu niekoľkých minút telo začne dýchať nie v krátkych dúškoch, ale vo vlnách. Hrudník sa roztiahne bez napätia, žalúdok prestane držať napätie, pohľad sa zahreje. Malé gesto, ktoré zmení celý priestor vo vnútri.
